O otázkach súvisiacich s ochranou osobných údajov sa toho v poslednej dobe napísalo veľmi veľa – hlavne vďaka všemocnému nariadeniu GDPR. V súvislosti s dronmi sa o tom aj v odborných kruhoch vedú dlhé diskusie, my sa posnažíme byť struční a celú problematiku priblížime na jednoduchých príkladoch.
Legislatíva
V prvom rade je potrebné vedieť, že v súčasnosti neexistuje žiadna legislatíva upravujúca konkrétnu činnosť – fotografovanie z dronu. Preto dron považujeme ako prostriedok, na ktorom je umiestnený fotoaparát či kamera – podobne ako napríklad selfie tyč.
Vzdialenosť, účel a spôsob
Pri vyhotovovaní fotografií s dronom sa preto nedá vymedziť nejaká exaktná vzdialenosť, pri ktorej by sa už nejednalo o zásah do súkromia. Minimálna vzdialenosť 50 m od nezúčastnených osôb známa zo všeobecných pravidiel lietania s dronmi slúži ako bezpečnostný prvok pre prípad pádu dronu, nie na ochranu osobných údajov. Dôležitý je preto účel a spôsob, akým fotografiu vyhotovíme.
Snímam človeka na verejnom priestranstve alebo v jeho obydlí?
Ak urobím fotografiu na verejnom priestranstve z ktorej nevyplýva nič „mimoriadne“, avšak sa na nej nachádzajú ľudia (podobne ako by som to urobil na námestí mobilným telefónom), ťažko môžeme hovoriť o zásahu do práva na súkromie. Ak však vyfotografujem človeka v jeho súkromí, to už je zásah do súkromia celkom určite, rovnako ako keby som mu vnikol na pozemok (po zemi) a vyfotografoval ho.
Akým spôsobom snímam človeka?
Je na fotke zachytený ako jeden z mnohých, alebo mu „venujeme“ celý záber? – Podobne ako v predchádzajúcom prípade, ak odfotíme človeka v dave na námestí, je nepravdepodobné, že by sme narušili jeho právo na súkromie. Ak ho však odfotíme cielene (hoc aj na verejnom priestranstve), môže takúto fotografiu považovať za zásah do súkromia.
Páči sa vám tento článok?
novinky z legislatívy vám prídu priamo na email!